Po polroku sa fatimské soboty opäť konajú v Bazilike minor v Michalovciach. Dnešný program mali na starosti kňazi z Michaloviec – Východ. Veriaci sa o 9:00 spoločne pomodlili modlitbu tretieho času. Po nej o. Štefan Jusko predniesol prednášku na tému deviateho Božieho prikázania.
O 9:30 nasledovala svätá liturgia, ktorú viedol vladyka Milan Chautur, CSsR. Predniesol aj homíliu, v ktorej zazneli tieto myšlienky. Pri dnešnom stretnutí na fatimskej sobote sme ešte plní dojmov z návštev cintorínov. Tieto stretnutia v nás spravidla vyvolávajú ľudský smútok. Pozrime sa preto na Máriu a na to, ako prežívala odchod svojho Syna. Evanjelisti ani slovom nezaznamenávajú prejavy jej veľkého smútku či plaču. Mária túto rozlúčku prežívala so smútkom, no inak, než ho zvykneme vnímať my. Žiaľ a bôľ sa v jej srdci pretavili inak ako v našich srdciach. Spomínala na chvíľu, keď jej Boh oznámil, že počne a porodí Syna. Uvedomovala si, že jej Syn má poslanie. Ako matka videla nespravodlivosť, ktorej sa ľudia na jej Synovi dopúšťali. Lúčila sa s ním, a predsa možno nechápala, ako je možné, že sa Ježiš aj v tej bolesti modlí za tých, ktorí ho pribili na kríž. Bolesť pri rozlúčke s blízkym človekom, ktorý zomrel, je ťažká. Evanjelista však nezaznamenáva ani jedno slovo o tom, že by Mária zúfalo nariekala a plakala. To je dôležité aj pre nás. Mnohí ľudia pri smrti svojich blízkych vyčítajú ich odchod aj Bohu a pýtajú sa: „Kde je tá Božia láska, keď mi vzal syna či dcéru?“ Môže sa stať, že zanevrú na Boha či na ľudí, ktorí im nepomohli. Zvládnuť túto bolesť tak ako Mária si vyžaduje hlbokú vieru. Mária nám ako matka ukazuje príklad. Bolesť nesmie viesť človeka k rezignácii ani ho uvrhnúť do beznádeje. Každý z nás vie, že na tomto svete niet väčšej istoty než to, že zomrieme. Tejto realite sa musíme postaviť tak ako Mária – so srdcom plným viery. Keď sa človek vzďaľuje od Boha, približuje sa k večnej smrti. Obráťme dnes svoj pohľad k Márii, aby sme dokázali zvládnuť všetky pozemské rozlúčky s našimi blízkymi, ale aj svoj život, ktorý má pokračovanie vo večnosti. Modlime sa za obrátenie hriešnikov, ako nás o to prosila vo Fatime.
Po svätej liturgii sa veriaci spolu s kňazmi pomodlili Moleben k Presvätej Bohorodičke. V závere vladyka zablahoželal o. Jaroslavovi k zvoleniu za zástupcu provinciála Provincie Európa Central.
Príhovor vl. M. Chautura:
