Marcová fatimská sobota pripadla na 07.03.2026. Prípravu tohto dňa mal na starosti protopresbyterát Trebišov. Program začal o 9:00 hodine modlitbou Tretieho času a prednáškou s hlavnou témou Druhé Božie prikázanie.
O pol desiatej nasledovala svätá liturgia, ktorú viedol vladyka Cyril Vasiľ, SJ spolu s vladykom Milanom Chauturom, CSsR a kňazmi. „V bežnom živote používame rôzne meradlá“, začal svoju kázeň vladyka Cyril. Niekedy tie mierky môžu mať humorné rozmery. V dnešnú sobotu hovoríme tiež o časomiere. Dnes sa modlíme za večnú pamiatku našich zosnulých. Koľko našich predkov si pamätáme, vedeli by sme si spomenúť na ich mená a kedy sa narodili? Hramoty, ktoré máme v našej cirkvi, slúžili ako taká historická pamäť rodín a rodov. Čo to znamená večná pamiatka? Ako ju vieme zabezpečiť? V každom z nás je túžba, aby sme boli veční. Kristus nám hovorí: „Všetci budú povolaní k novému životu – vzkrieseniu“. Jedni budú vzkriesení k životu a tí čo páchali zlo budú vzkriesení k smrti. A to vytvára súradnicovú os, ktorá dáva zmysel k nášmu osobnému ako aj spoločenskému životu. V liturgii často krát spomíname keď prosíme Pána za dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde. Táto pripomienka, mať pred sebou pohľad večnosti je základom nášho života. Keď spievame naším zosnulým večná im pamiatka, hovoríme že večnosť je len v Bohu. A v Bohu nemôže ostať nič zlého, poškvrneného, temného, hriešneho. Keď prajem mojim predkom večnú pamiatku, modlím sa za to aby ich duše boli očistené od každej poškvrny. Aby ostala v Bohu pamiatka na nich, aby oni žili v ňom.
Po svätej liturgii sa všetci spoločne pomodlili Panychídu za zosnulých a potom Moleben k presvätej Bohorodičke.
Príhovor vl. C. Vasiľa:
