Metropolitný deň zasväteného života pripadol na prvú februárovú fatimskú sobotu. Obvyklý program bol obohatený o vstupy jednotlivých kongregácii. Už v čase 8:30 sa spolu s veriacimi modlili modlitbu svätého ruženca Sestry služobnice nepoškvrnenej Panny Márie. Po ňom nasledovala modlitba tretieho času s prednáškou, ktorú viedol o. Juraj V. Sedláček, OSBM.
V obvyklom čase začala slávnostná svätá liturgia za účasti preosvieteného vladyku Jonáša Maxima, ktorú slávil s vladykami Cyrilom Vasiľom, SJ, Petrom Rusnákom, Milanom Lachom, SJ, ako aj emeritným arcibiskupom Jánom Babjakom, SJ, a emeritnými biskupmi Milanom Chauturom, CSsR, a Mariánom Pacákom, CSsR. Na svätej liturgii sa zúčastnilo aj mnoho kňazov a celkovo 91 zasvätených osôb. Preosvietený vladyka Jonáš začal spoločné stretnutie slovami. Je to malý zázrak, že toto stretnutie dokáže zjednotiť všetkých sedem vladykov. Toto stretnutie je veľmi dôležité. Nie len kvôli samotnému stretnutiu, ale hlavne kvôli ceste na ktorú ste sa vydali práve zasvätením svojho života. Lebo ten kto uveril v Ježiša Krista, prechádza zo smrti do života. O tom to je aj celý v Bohu zasvätený život. Človek je schopný odriekať si to, čo je v očiach ľudí normálne. Zasvätený človek si povie, to môžem robiť, ale z lásky k Bohu to odsúvam, som ochotný trpieť aj odsúdenie, nepochopenie. A zrazu sa ten nedostatok v srdci človeka premieňa na veľké bohatstvo. Sv. Bazil Veľký povedal že, Bohu zasvätená osoba, je vlastne kresťan, ktorý radikálnejším spôsobom chce žiť evanjelium. Dnes sme tu, aby sme dosvedčili, že sú ľudia, ktorí chcú radikálnejším spôsobom žiť evanjelium. Ale zároveň, aby sme Bohu ďakovali za ten dar. Že sme boli ochotní počúvať a vo vnútri rozpoznať. Bohu zasvätený život je vlastne gestom, že svoje telo odovzdávam v boji za večný život. Nech to gesto má trvanie do konca našich dní. Sme v chráme kde sú ostatky bl. Metoda. Do konca svojich dní bojoval, prišiel na miesto kde nikoho nepoznal, naučil sa nový jazyk. Ešte aj v najťažší moment svojho života dokázal zaspievať, a vydávať svedectvo, že si zamiloval Boha. A preto zomrel. Tento boj je neustály do konca.
V závere sa prítomným prihovoril viceprovinciál Miroslav Bujdoš, CSsR. Poďakoval za prijatie pozvania na tento Metropolitný deň zasvätených. Pri tejto príležitosti, poďakoval vladykom za ich svedectvo, že Boh sám stačí. Za ich ochotu prijať najzodpovednejšie úrady cirkvi, poďakoval za ich službu a prítomnosť medzi nami. Zároveň poďakoval všetkým zasväteným, že sú ochotní zasvätiť sa Bohu. Ale aj všetkým prítomným i Zboru sv. Jozefa, ktorý celú slávnosť sprevádzal svojím spevom. Po poďakovaniach nasledovala Panychída za zosnulých, biskupov, rehoľníkov, rehoľnice a ostatných veriacich. Popoludní predniesol prednášku na tému „Láska a vďačnosť“ vl. Milan Lach, SJ, po ktorej nasledoval moleben k bl. Metodovi.
Príhovor vl. J. Maxim:
Prednáška vl. M. Lach:
