V tento deň smrti svätého Cyrila sa schádzame, aby sme slávili sviatosť pomazania chorých, ktorú vyhlásil sv. Ján Pavol II. v roku 1992.
Týmito slovami začal svoju kázeň o. Jaroslav Štelbaský, CSsR. Témou tohtoročného dňa chorých je súcit Samaritána: „Milujeme tým, že nesieme súcit toho druhého“. Zdôrazňuje sa aspekt lásky k blížnemu. Láska potrebuje byť konkrétna. A jedným z prejavov lásky je súcit, zvlášť k tým, ktorí to najviac potrebujú. Dnešná postava Samaritána predstavuje Ježiša. Ježiš je ten, ktorý nás uzdravuje, ktorý nám nalieva olej do rán. Tento obraz Krista je plný lásky a súcitu. Zároveň toto podobenstvo nám ponúka dva pohľady. Ja ako Samaritán, ale na druhej strane, ja ktorý som chorý, ktorý potrebuje Samaritána. Posolstvo milujeme tým, že nesieme bolesť druhého je poslaním pre každého z nás. Dnes chceme prosiť Boha o zázrak uzdravenia pre tých, ktorí sú chorí. Byť súcitnými, vnímavými na potreby druhých okolo nás. Ježiš robí zázraky, pretože nás má rád. Pretože prejavuje svoju lásku k nám. Aj spoločenstvo veriacich ľudí je miesto, kde sa môže uzdravovať. Cirkev nás dnešným dňom chce povzbudiť, aby sme sa nebáli utrpenia. Pretože je súčasťou života. Človek nie je len zdravý, je starší, chorý, nachádzajúci sa v rôznych ťažkostiach života, ale ku každému chce Ježiš prichádzať plný lásky a pochopenia. Milujme tým, že nesieme bolesť druhého je pekné pozvanie. Majme aj my odvahu pozrieť na Samaritána a vidieť v ňom Krista, ale vidieť v ňom aj seba samého. Majme odvahu byť tými, ktorí sa pripodobňujú Kristovi a vo svojom kríži hľadajú cestu do neba.
Po svätej liturgii nasledovalo vysluhovanie sviatosti pomazania chorých. V ktorej sa Kristus ku každému z nás sa skláňa ako milosrdný Samaritán. Počas pomazania, kňaz každého osobne a menovite pomazal. Po pomazaní nasledovala modlitba a na záver prikladanie svätého Písma.
Príhovor o. J. Štelbaského:
