„Keď sa do rodiny, v období Vianoc, narodí dieťatko, mnohí hovoria o Božom dieťati, a nie sú ďaleko od pravdy.“ Týmito slovami začal homíliu vladyka Milan dnes, v deň oslavy životného jubilea o. Janka Čuchráča. Všetci sme Božími deťmi. Kto z nás sa narodil mimo božieho zákona, ktorý Boh naznačil v raji slovami: „Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“ ? (Gen 9,7) Nik. Ak sa človek pozrie na narodenie, musí povedať že je to nesmierny dar. Aby Boh naznačil, že tento dar je nad všetky dary, narodil sa on sám v bezvýznamnej a chudobnej maštali medzi zvieratami. Veď čo je v tej maštaľke cennejšie ako to dieťa? Je tam len chudoba a bieda. No nájdeme tam život. Život, ktorý Boh dal tomuto dieťatku. Takto sa dieťa narodilo aj pred 75 rokmi. Nie v maštaľke, ale v obyčajnom domčeku. Bol to náš o. Čuchráč. Preto práve dnes, po 75 rokoch ďakujme Bohu za dar jeho života, za jeho kňazské i rehoľné povolanie. Ježiš povedal: „ Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ (Jn 15,20) Tak boli prenasledovaní aj kňazi za minulého režimu. O. Čucháč prijal kňazstvo za zvláštnych okolností, lebo sa stal kňazom potajomky. Musel sa na svoje povolanie pozerať s nadhľadom, nie len ako operátor žeriavu, keď sa pozeral na ľudí z hora, ale aj ako kňaz, ktorý musí prijímať všetky udalosti a poznámky, ktoré sa do života tajne sväteného kňaza dostávajú. Každý z nás má za čo ďakovať Bohu, pretože na tento svet sme neprišli vlastnou mocou, nikto z nás sa pre život nerozhodol. Preto musíme svoj dar života chrániť po celý čas nášho bytia.
Po skončení sv. liturgie sme sa spoločne s pozvanými hosťami presunuli do kláštora, kde bola pripravená kapustnica pre všetkých tých, ktorí svoj čas venujú starostlivosti o baziliku – kantori, cerkovníci, osoby, ktoré sa starajú o čistou v bazilike, sestričky, ktoré sa starajú o oltárne plachty, rúcha a prosforu a ďalší, ktorí sú ochotní podať pomocnú ruku. Vám všetkým party úprimná vďaka.
Príhovor vl. M. Chautura:
