Novembrová Fatimská sobota pripadla na Sviatok všetkých svätých. Program začal prednáškou, ktorú viedol o. Ján Oharčák, CSsR.
Svätej liturgii predsedal vladyka Cyril Vasiľ, SJ. Vladyka v úvode pozdravil všetkých prítomných. V minulosti všeobecne v spoločnosti pri rôznych aktivitách rezonovala základná otázka: „Čo na to povie rodina?“ Aby každá naša činnosť smerovala k tomu, aby sme nerobili hanbu rodine. Tento rozmer je nad historický. Dnešné evanjelium nás privádza k úvahe o Ježišovej rodine. Pri začiatku účinkovania Ježiša si môžeme všimnúť, ako na to reaguje Jeho rodina. Ježiš, syn tesára, dobrý muž opúšťa remeslo, rodinu a ohlasuje nové učenie. Mária bola jediná v celej rodine, ktorá poznala Ježišovo tajomstvo. Že je to niekto, kto má prísť na pád a povstanie mnohých. Že je to Boží syn. Čo asi prebiehalo v srdci Márie? Mária vidí okolo seba tu dudrajúcu rodinu, ktorá volá: “Poď, Ty si jeho matka, nech nerobí hanbu rodine.“ A Ježiš odpovedá, kto je moja rodina? Ak by to bola moja rodina, boli by tu so mnou. Je ťažko byť prijatí vo vlastnej rodine. A ako to je s nami a našimi rodinami? Môžu byť situácie, kde vo vnútri rodiny, niekto prežíva prenasledovanie za svoju vieru, kde sa rodina vysmieva z viery. Ťažko je aj odovzdať svoju vieru v rodine. Môžeme si predstaviť Máriu, ako trpela tým, že Ježiša neprijali. V tom je jej bolesť rovnaká s mnohými matkami, kde deti neveria. Ale vďaka matkám, prišli aj mnohé obrátenia. Schádzame sa tu ako tí, ktorí chcú patriť do Ježišovej rodiny. Chceme sa nechať ním osloviť, ním inšpirovať, aj za cenu toho, že nás budú považovať za „čudných“.
Po svätej liturgii sa kňazi spoločne pomodlili Moleben k Presvätej Bohorodičke.
Príhovor vl. C. Vasiľa:
