Opäť po roku 23.10.2025, pri slávení spomienky na svätého apoštola Jakuba, Pánovho brata podľa tela, sa konala starobylá liturgia sv. Jakuba.
Svätej liturgii predsedal vladyka Milan Chautur, CSsR spolu s kňazmi pôsobiacimi pri Bazilike Minor v Michalovciach a dvoma diecéznymi kňazmi. Vo svojej homílii poznamenal. Posudzovanie je ľudské. Zväčša niekoho posudzujeme na základe jeho rodiny. Dnes Ježiš prichádza do svojej vlasti, a keď počúvajú ako múdro hovorí, pýtajú sa na Jeho príbuzných. To nie je Máriin syn? Odkiaľ má on toto všetko? Veď Mária a Jozef boli jednoduchí ľudia. Pochádzali z mestečka o ktorom sa všeobecne hovorilo: „Či môže z Nazareta povstať niečo dobré?“. Počas svojho pôsobenia Ježiš pozýva apoštolov a jedným z nich bol aj jeho bratranec Jakub. Pod krížom, ale apoštoli nestoja. Majú strach. Ich učiteľa uväznili a zabili. Boja sa, že toto môžu spraviť aj s nimi. Po zostúpení sv. Ducha dostavajú apoštoli tú milosť, že strácajú strach. Sv. Jakub zomrel mučeníckou smeťou, ale cirkev pod jeho vplyvom začína modliť. Začali spevom, pokračovali modlitbami za ľudí, čítaniami zo starého a nového zákona, čítaním evanjelia. Sv. Jakub si sadol medzi ľud a rozprával im čo zažil s Kristom. A tak cirkev rástla ako rodina. Kristus nič iného nechcel, len to, aby sa jeho cirkev konštituovala ako rodina. Jakub podporoval skutočnosť, aby sa cirkev podporovala ako rodina. Tí čo mali viac, dávali tým, ktorí majú menej. V súčasnej dobe sa stretávame s tými istými problémami ako prví kresťania. Niekto sa pokúša rozbiť toto spoločenstvo. Diabol od počiatku útočí na rodinu, a potom sa snaží pôsobiť na tých, ktorí sú súčasťou cirkvi. Ak nepochopíme v základnej štruktúre byť jednotní, tak potom nedokážeme byť jednotní ani v cirkvi. Preto aj my dnes prosme o to, aby sme cirkev začali budovať cez svoju rodinu. V ktorej ten cirkevný poriadok bude platný, a ten sa potom pretransponuje do spoločenstva farnosti a celospoločenskej cirkvi.
Celú slávnosť svojím spevom doprevádzal Zbor sv. Jozefa.
