Slávnosť bl. Metoda pokračovala aj v nedeľu v doobedných hodinách. O pol desiatej si rodičia spoločne s o. Jozefom Kišákom a o. Marošom Dupnákom pripravili muzikálové pásmo „Cesta osudu“. Po ňom nasledovala svätá liturgia, ktorej predsedal mons. o. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie. V úvode liturgie mons. Petríka, primátora mesta Michaloviec Miroslava Dufinca s manželkou, kňazov a všetkých prítomných privítal o. Miroslav Bujdoš, CSsR. Vo svojej úvodnej reči pripomenul výročia, ktoré v tomto roku oslavujeme. V prvom rade je to 90. rokov od posviacky tohto chrámu, ktorý má od roku 2012 titul Bazilika Minor Zostúpenia sv. Ducha. V roku 1931 bol vybudovaný najprv kláštor. Kláštorná kaplnka však kapacitne nepostačovala. A tak v roku 1935 sa uskutočnila posviacka tohto chrámu. Chrám bol zasvätený sv. Duchu. Duchu svetla, pravdy, jednoty, aby z tohto miesta ľudia čerpali svetlo a pravdu do každodenného života. Na posviacke sa stretlo 15 000 – 20 000 ľudí súčasne. Kázali dvaja rečníci. Jeden vonku a druhý vo vnútri. V tomto roku si pripomíname aj 80. výročie zriadenia Michalovskej viceprovincie redemptoristov. Na jej čelo bol zvolený bl. Metod. Vtedy spolubratom povedal: „Kto je tá nová viceprovincia? To sme my tu prítomní. Od nás záleží, ako ju vybudujeme. Či na tvrdom základe, alebo na mäkkom, zlom základe.“ A tretie výročie v tomto roku slávi Zbor sv. Jozefa, ktorý pôsobí pri tejto bazilike 30. rokov. V súčasnosti má 35 členov. Dirigentkou je Mária Gofusová. Hlavným mottom zboru sú slová sv. Alfonza: „Všetko na väčšiu česť a Božiu slávu.“ A teda nech je všetko na Božiu slávu.
Mons. Petrík sa vo svojej kázni zameral na túto základnú myšlienku. Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma. Ale v tomto svete a našom živote to nie je také jednoduché. V našich životoch máme dve cesty a stále sa môžeme rozhodnúť. Buď milujem, alebo nemilujem, buď konám dobro, alebo dobro nekonám. Sám Pán Ježiš hovorí o dvoch cestách. Vchádzajte tesnou bránou. A je málo tých čo ju nachádzajú. Aj v dnešnom podobenstve sa nám ponúkajú dve cesty – jedna odpustíš, druhá neodpustíš. Nech by čokoľvek prišlo v našom živote, najdôležitejšie je odpustenie. Lebo odpúšťanie je znak zrelého kresťana. Ak mám problém s odpúšťaním, je naša viera ešte nezrelá. Kresťan je človek ktorý odpúšťa. Slávime sviatok nášho bl. Metoda Dominika Trčku. Dr. Anton Neuwirth spomína na väznenie bl. Metoda nasledovne. Na Božie narodenie som vošiel do korekcie. Bola to tmavá vlhká kamenná miestnosť, a hneď som zbadal že o. Metod má vysoké horúčky a má obojstranný zápal pľúc. Snažil som sa premiestniť ho do nemocnice, kde by sa mu dalo ešte pomôcť. Dosiahol som iba to, že ho premiestnili do cely kde bol slamník. A tak som sa mu ospravedlňoval. A o. Trčka hovorí: „Nemajte obavy, ja sa za nich modlím a odpúšťam im.“ Tesne tvárou pred smrťou o. Dominik odpustil svojim vrahom. My máme problém odpustiť, keď na nás niekto krivo pozrie, zle o nás hovorí. Naozaj je toto zrelé kresťanstvo? O. Dominik bol zrelý kresťan. Prečo neznesiete krivdu, alebo škodu. To musíme hneď každú krivdu riešiť, nemôžeme sa nad ňu povzniesť? Veď neodpustenie je vážny dlh, a nie je v súlade s Božím slovom. V súlade s Božím slovom je, keď si dlhujeme lásku. Keď máme problém odpustiť spomeňme si na slová starého zákona: „Nechám to tak, nebudem sa do toho starať, možno Boh zhliadne na moju biedu pre toto preklínanie. Že niekto ma osočuje, že niekto si vymýšľa na mňa zle, polopravdy. Nech Boh pre toto zhliadne na moje trápenie a odmení ma dobrom, za to že ostanem v pokoji.“ Kresťan je človek, ktorý odpúšťa. Skúsme niekedy prestať myslieť na seba. Skúsme prestať byť chodiacim súdnym tribunálom. Kto chce byť Kristov nasledovník, nech prestane myslieť na seba. Boh sa nikdy neunaví odpúšťať nám. Toto je cesta, ktorou sme pozvaní kráčať. My prosme na príhovor bl. Metoda, aby sme sa dokázali stále viac rozhodovať pre Ježišovu cestu.
Po svätej liturgii nasledovalo myrovanie a obchod okolo chrámu s čítaním evanjelií.
Príhovor o. Ľ. Petríka:
