Aprílová pobožnosť k bl. Metodovi bola výnimočnou nie len tým, že sa konala vo Svetlom týždni. Zároveň, doobeda, bola slávená ďakovná svätá liturgia za život a pontifikát pápeža Františka. Homíliu predniesol viceprovinciálny predstavený o. Miroslav Bujdoš, CSsR, ktorý sa inšpiroval myšlienkami pápeža Františka.
Večerný program sa niesol v obvyklom poriadku. Slávnosť začala Molebenom k bl. Metodovi. Po ňom nasledovala svätá liturgia, ktorú viedol o. Jaroslav Štelbaský, CSsR. O. Jaroslav položil otázku, že dnes máme rozmýšľať, čo mi ostalo po Pasche. Slovo božie hovorí, že keď sa ženy dozvedeli o zmŕtvychvstaní bežali k hrobu. Nahli sa doň a uvideli plachty. Uverili v to, čo Ježiš hovoril. Že vstal z mŕtvych! Tu sa odohráva náš vnútorný boj. Aj my sme ľuďmi, ktorí sa pripájajú k Petrovi, Jánovi, apoštolom, o. Metodovi, pápežovi Františkovi. Sme tí potomkovia apoštolov? Prázdny hrob je výzvou pre nás, pre našu vieru. Je výzvou, či sme schopní aj my uveriť, že tak ako povedal, tak aj urobil. Že tretí deň vstal z hrobu. Ak chceme len trochu o sebe rozmýšľať, že sme potomkovia apoštolov, ktorí videli a uverili. Môj život má byť snahou, aby som uvidel a uveril. Znamením je prázdny hrob. Stačí ak sa napojíme na tú vieru, na zvestovanie prázdneho hrobu. Buďme svedkami prázdneho hrobu nielen v čase Veľkej noci, ale aj v ťažkých dňoch, cez slzy, trápenie. Toto nám ponúka Veľká noc. Majme vieru pozrieť do prázdneho hrobu, aby sme uvideli a uverili, že tam nie je nič. Že Kristus vstal z mŕtvych! Christos Voskrese!
Po svätej liturgii nasledovali modlitby o uzdravenie. Celú slávnostnú atmosféru dotváral svojím spevom Zbor sv. Jozefa.
Príhovor o. M. Bujdoša:
Príhovor o. J. Štelbaského:
