V nedeľu v predvečer sviatku Bohozjavenia sa za účasti vladyku Milana Chautura a redemptoristov slúžila Veľká večiereň s lítiou. Po nej nasledovala svätá liturgia.
V homílii sa prihovor vladyka Milan. Sviatok Bohozjavenia nás posúva asi o 30 rokov neskôr, k rieke Jordán. Exegéti považujú rieku za symbol života človeka. Človek keď sa narodí, ide do sily. A čím ďalej starne, tým fyzicky slabne a zaniká. A rovnako aj prúd rieky Jordán, je na tom podobne. K nej sa pripájanú ďalšie pramene a spolu s nimi sa vlieva do Genezaredského jazera ako mohutný prúd. Na strane Jordánska sa tok natoľko zmenšil, že už ťažko dotečie do Mŕtveho mora, ktorého hladina prudko klesá. A keď aj dotečie, ďalej nevyteká, ale sa v ňom stráca. Je to obraz ľudského života. Život je tam, kde sa niečo prijíma a niečo odovzdáva. Ježiš vstupuje do symbolickej rieky život a nám chce darovať život. Od Boha sme prijali dar života toho prirodzeného i toho nadprirodzeného v krste. S prirodzeným životom prijímame aj ten Boží život. Hlas Boha v ktorom hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, v ňom mám zaľúbenie.“, smeruje ku každému pokrstenému. Lebo Boh krstom prijíma každého človeka za svoje dieťa. A toto si počas tohto sviatku Bohozjavenia veľmi dobre uvedomiť. Veľkosť tohto sviatku je v tom, že Boh poukazuje na život Svätej trojice. Keď sa z neba ozýva Otec, dáva svedectvo o Synovi a prítomnosť svätého ducha zvýrazňuje prítomnosťou holubice. Diabol sa v tejto dobe snaží vovádzať človeka do vnútornej izolácie. Každý človek, ktorý sa zakukľuje do seba, vlastne už zomiera na Zemi. Lebo nebo je spoločenstvom tých, ktorí sa vedia jeden druhému dávať. Toto chce sviatok Bohozjavenia zdôrazniť. Diabol nás chce dostať do izolácie, ktorá znamená smrť. Ale Boh z lásky k nám zostúpil na túto zem. A z lásky k nám sa nám predstavil vo svojom trojosobnom bytí. Od nás očakáva to isté. Naplnenie nášho života, tým že zo seba budeme vedieť dať aj tým druhým. My chceme dôjsť raz až do šťastnej večnosti, preto už dnes myslíme na Jordán i na Mŕtve more. Prosme Krista, aby sme dokázali dávať, nielen prijímať dobro. Vedzme, že aj my sme prijali krst, ktorým nám Boh otvoril nebo, preto si ho nezatvárajme sebeckým životom. Prosme Presvätú Bohorodičku, aby nám na príhovor Jána Krstiteľa vyprosila milosť vidieť v Kristovi božieho Syna.
Na konci svätej liturgie kňazi posvätili vodu. Po úvodnom speve nasledovala ekténia s prosbami za posvätenie vody. A po nej modlitba, pri ktorej biskup trikrát ponoril do vody svietnik. Následne trikrát na vodu dýchol v podobe kríža a prežehnal vodu rukou. Nakoniec trikrát do vody ponára kríž. Celá slávnosť skončila pokropením prítomných svätenou vodou.
Príhovor vl. M. Chautura:
