Odpustová slávnosť pokračovala v nedeľné dopoludnie 25.08.2024 molebenom k bl. Metodovi a archijerejskou svätou liturgiou spojenou so sviatosťou kňazstva. Samotnú chirotóniu, ako sa táto sviatosť nazýva, vysluhovali po tzv. veľkom vchode arcibiskup Cyril Vasiľ, SJ a Mons. Stanislavom Přibyla, CSsR spolu so zástupom kňazov.
Vladyka Cyril sa prítomným prihovor počas homílie. Vo svojej kázni položil jednoduchú otázku: „Prečo oslavujeme svätých?“. Zároveň nám podaj jednoduché vysvetlenie. Je to preto, že cez ich životný príbeh vzdávame vďaku Bohu za to čo s nimi urobil. Každý mučeník je svedkom čností: viery, nádeje a lásky. A práve tieto čnosti obdivujeme pri každom mučeníkovi. A tieto by sme mali nasať aj do našich životov. Bez hlbokej viery je celý náš život postavený pred zložitú otázku: „Na čo toto všetko vlastne je? Čo nám dáva dôvod žiť?“. Preto je v živote dôležitá nádej. A tá je spojená s láskou. Bez rozmeru nádeje a lásky aj najúspešnejší život môže byť smutný. Keď oslavujeme mučeníkov a ich čnosti, je to aj preto, aby sme si priali ich čnosti nasledovať. Dnešný svet potrebuje mučeníkov, ktorí vydávajú svedectvo. A to je zmysel aj nasledujúcej kňazskej vysviacky. Môžeme si dať otázku „Aký zmysel môže mať zasvätenie mladého človeka Bohu?“. A práve toto je prejav mučeníctva – svedectva. Prejem všetkým nám aby sme pociťovali tú radosť, ktorá nám dáva vieru, nádej a lásku.
V závere sa prítomným prihovoril a poďakoval za všetky dobrodenia aj novokňaz o. Jozef Havrilčák. Prítomným udelil svoje novokňazské požehnanie. Vladyka Cyril zároveň oboznámil o. Jozefa s dekrétom, ktorý nadobúda účinnosť od 1.septebmbra.
Príhovor vl. C. Vasiľa: