Po dlhšej prestávke…

Uplynulo niekoľko nedieľ a opäť sme spolu trávili nedeľné popoludnie. Zdalo sa, že počasie nebude najlepšie, lež predsa sme začínali vonku – v záhrade pri hojdaní sa na novej hojdačke, za ktorú ďakujeme o. Marošovi a jeho bratovi Jankovi.
Potom pravdaže chlapci spolu s o. Marošom a ujom Michalom hrali futbal a my ostatní sme ich sledovali, rozprávali sa – mamky so sr. Augustínou o knihách, ktoré si pravidelne požičiavajú z knižnice sestier Služobníc a potom trošku o spôsobe prepravy na výlet na Senné rybníky.
A okolo 16.45 sa tak vyčasilo, slniečko nás začalo pozdravovať, že už bolo jasné, čo bude nasledovať – oheň a opekanie….dievčatá spievali ľudové pesničky a šantili.
Zdalo sa, že je koniec,…pomaly sa rodinky rozchádzali a vtom nás prišiel pozdraviť vladyka Milan, – koľko bolo radostí a fotenie a opäť šantenie….takýto vstup sme neplánovali, ale On – ktorý riadi každý náš krok, On áno. Bože, vďaka Ti, za každé prekvapenie v našom živote.
Tento článok bol publikovaný v Rodiny.