Vo Svetlú sobotu sa v našej bazilike minor opäť konala fatimská sobota. Organizačne na starosti ju mal protopresbyterát Sečovce. Témou tejto fatimskej soboty bolo: Ján Pavol II. – Dives in Misericordia (encyklika Jána Pavla II. o Božom milosrdenstve). Pred modlitbou tretej hodinky sa deti zo Sečoviec pomodlili svätý ruženec. O 09.00 sa začala modlitba už spomínanej tretej hodinky, ktorú viedol o. Ján Lemeš. Po nej nasledovala prednáška o skutočnosti Božieho milosrdenstva, ktorú mal o. Milan Diheneščík, kaplán zo Sečoviec. V prednáške zazneli aj takéto myšlienky: Vlastná povaha milorsdenstva sa prejavuje aj v tom, že si váži a vyslobodzuje dobro zo všetkých foriem zla, ktoré sa vyskytujú v blízkosti človeka a v človeku. Milosrdenstvo je ukázané zvlášť v kríži a zmŕtvychvstaní Ježiša. Kristovo poslanie milosrdenstva sa takto stáva poslaním jeho ľudu – Cirkvi. Zmŕtvychvstalý Kristus je posledným a najväčším stelesnením milosrdenstva. Nikto nepochopil toto tajomstvo viac ako Bohorodička a preto ju právom voláme Matkou milosrdenstva a zľutovania. Cirkev len vtedy žije opravdivým životom, keď vyznáva a hlása milosrdenstvo. Slávnosť pokračovala slávením archijerejskej svätej liturgie, ktorej hlavným celebrantom bol vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparcha. V homílii vladyka Milan medzi inými povedal, že život je čosi viac ako pozemské užívanie si. Len život s Bohom je životom v plnosti. Dostať sa k hĺbke života, znamená žiť viac s Bohom. Život je darom od Boha samotného a len On dáva ľudskému životu zmysel. Evanielia, čo je zvláštne, nepíšu nič o tom, či sa Kristus po zmŕtvychvstaní stretol so svojou matkou. Ježiš sa zjavil tým, ktorí potrebovali vidieť jeho podobu. Matka Mária prítomnosť svojho Syna prežívala nielen pod krížom, ale aj po vzkriesení. Ona jednoducho verila, že žije. Slávnosť fatimskej soboty sa zakončila modlitbou Molebenu k Bohorodičke a modlitbou k bl. Metodovi D. Trčkovi.
