História

Chrám Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach je kláštorným chrámom a patrí do komplexu kláštora gréckokatolíckych redemptoristov. Objekt kláštora bol vybudovaný v rokoch 1930 – 1931. Gréckokatolícki redemptoristi sa v ňom usadili v jeseni 1931. Dňa 7. septembra 1931 posvätil verejnú kaplnku v kláštore vikár Mukačevskej eparchie Alexander Stojka (1890 – 1943) a 17. septembra 1931 posvätil samotný kláštor protoihumen redemptoristov v Haliči – o. Jozef Schrijvers (1876 – 1945). V priestrannej kláštornej kaplnke (s rozmermi 13 x 12 x 9 m) boli slúžené liturgie aj pre veriacich (jej polohu dodnes vyznačuje malá kupola s krížom na streche na kraji jedného kláštorného krídla). Zakrátko však táto verejná kaplnka kapacitne nepostačovala, a tak sa rok po posviacke kláštora už vážne uvažovalo o stavbe nového chrámu. V rámci plánovania a príprav – ešte v roku 1932 – začali prví veriaci dobrovoľne zvážať i stavebný materiál (piesok a štrk). Z viacerých plánov chrámu bol nakoniec vybraný projekt Ing. Vladimíra Sičinského. Samotnú stavbu podľa upravených plánov realizoval staviteľ Juraj Byrtus z Michaloviec. Spomedzi redemptoristov sa o výstavbu chrámu najviac zaslúžil o. Ján Cyril Zakopal – vtedajší michalovský ihumen (bol akýmsi „hnacím motorom“ celého diela).

I napriek pretrvávajúcej hospodárskej kríze sa teda redemptoristi odvážne pustili do budovania tak potrebného chrámu. Začiatkom roka 1934 sa rozbehlo vybavovanie všetkých potrebných povolení, základy sa začali kopať 2. júla 1934. Posviacku základného kameňa chrámu vykonal 22. júla 1934 kanonik a riaditeľ eparchiálneho úradu v Užhorode – Msgr. o. Alexander Jankovič.

 

Podľa plánov mal chrám pojať, okrem chóru a dvoch sakristií, vyše 1 500 ľudí.

Tempo prác prevýšilo očakávania a výstavba napredovala veľmi rýchlo, a to najmä vďaka obetavosti a podpore miestneho obyvateľstva. Koncom jesene 1934 stavbu vytiahli až po krovy, hotová bola aj hrubá konštrukcia kupoly – pri jej budovaní použili vtedy modernú technológiu liateho betónu. Do konca roku 1934 bola hrubá stavba zvonku hotová a začalo sa pracovať i vo vnútri. Dňa 9. apríla 1935 skončilo zavážanie chrámu hlinou. Keď 29. apríla posvätil o. Ján Fedorko kríž na kupolu a 9. augusta inštalovali klampiari na chráme pozlátenú baňu, novostavba už nadobúdala jasné kontúry. Koncom augusta 1935 bol objekt zvonku dokončený, k záveru sa blížili i práce v interiéri.